Aleksandra Vranić Túto noc budem stáť na bojisku. Ja – bojovník so železnými rukami a svetlom v srdci. Divoko zatrasiem vašim divadlom divných marionet hysterických histriónov, kaukliarov, jašterov z podzemia, gangstrov. Keď moji bojovníci slobody vkročia dnu, už[…]
Aleksandra Vranić Mohli by sme si znovu spomenúť ako vyzerá dážď v mori, ako spievajú púpavy a ako mlčí tráva. Mohli by sme sa odmrznúť a bez obzretia prejsť cez brány imaginárneho lesa. Mohli by[…]
Aleksandra Vranić Jedného dňa otvoríš na tisíce rokov zavretú bránu. Rozhýbeš si údy. Zmyješ sa od soli. Vykročíš krokom gazely. Za Moábskymi horami kobra kráľovská za chrbtom sa vyplazí. Otvoríš si oči, podáš ruku mužovi[…]
Aleksandra Vranić kam by teraz šlatátozatúlaná dámav prelietavej nocitak sama stratilasvoje menopohádala sas víchromstožiarmi avtákmi keď sa stretlas tebouneulapiteľnýmvetromzarezonovalsi s ňouomamovali ťa jej zvuky pobozkal siľadové kvety v jej vlasochzohrieval si jejruky uspávanka malejvíchricesa ti vtiahlapod mihalniceniečo ti letmošeptom[…]
Nikdy som sa nedotkla
tvojej uspávanky,
aj keď som ju tisíckrát
hojdala na kolenách.
