Aleksandra Vranić
Túto noc budem stáť
na bojisku.
Ja – bojovník
so železnými rukami
a svetlom v srdci.
Divoko zatrasiem
vašim divadlom
divných marionet
hysterických
histriónov,
kaukliarov,
jašterov z podzemia,
gangstrov.
Keď moji bojovníci slobody
vkročia dnu,
už neodohráte
vašu hru.
Všetky hrádze
pod javiskom
sa pretrhnú.
Čo potom urobíte,
vážení,
keď vašim harlekýnom
zamrznú úsmevy?
Už sa dusia
pod vodou
v temných
chodbách
podvodov,
pokrytci skrytých
zločinov.
Načo si sa nechal šliapať,
človeče?
Prečo si sa
uzatvoril,
blokoval,
zamrežoval?
Zabarikádoval?
Depersonifikoval?
Infikoval
strachom?
Dovolil si to
maskám bez duše.
Ibaže už nemusíš byť
v ich hre.
Môžeš miestnosť
opustiť.
Máš od dverí kľúče.
Stačí ich len otvoriť.