Malé deti a poézia

Aleksandra Vranić

Všeobecne prevláda názor, že deti v mladšom školskom veku nedokážu písať poéziu, prípadne, že vôbec o ňu nejavia záujem. Moje skúsenosti z praxe poukazujú práve opak. Na to, aby sme dieťa podnietili k takémuto kroku, môžeme sa predtým spolu zahrať na rýmy. Deti to vnímajú ako hru. Potom im vyberieme začiatočnú vetu, teda prvý verš. Dbáme, aby posledné slovo vo verši bolo ľahko rýmovateľné ako „Prisnil sa mi čudný sen“, „Rada tancujem bosá“ a pod. Prejdeme na techniku „Štafetovej básne“, kde sa deti striedajú a každé z nich vytvorí jeden verš. Je už na nich, či rýmy budú tyrádové, ktoré prebiehajú celou básňou, združené, striedavé, obkročné, postupné či prerývané. Dokonca jedna strofa môže mať napr. združený rým a ďalšia striedavý. Je dôležité, aby to deti vnímali ako hru, objavovanie a experimentovanie. Vtedy príde k oslobodeniu sa pri písaní a vzniknú zaujímavé básne. Uvádzam ako príklad štafetovú báseň 8-ročných detí:

Prisnil sa mi čudný sen.

Aký sen? Hneď to dopoviem.

Letel som na veľkom hríbe,

čo sa ani trošku nehýbe.

A ten hríb krídla mal,

ale nimi nemával.

A ten hríb nohy mal,

ale iba stál a stál.

Ako to, že som s ním lietal,

keď on iba stál a stál?

Možno raz to dopoviem,

keď dosnívam tento sen.

(Terezka, Kika, Tomáš, Alex)