Princípy výučby tvorivého písania

Často dostávam otázky, ako je možné, že aj keď sa deťom ponúkne niektorá z techník tvorivého písania, predsa len odmietajú napísať čo len riadok, alebo už na začiatku písanie vzdávajú. Prečo je to tak, aj napriek tomu, že sú techniky zaujímavé a pútavé?

Áno, techniky môžu byť príťažlivé, ibaže to nestačí. Treba si uvedomiť, že pokiaľ chceme, aby bolo písanie úspešné, a k tomu aj kreatívne, dôležitú rolu zohrávajú tieto princípy: sloboda tvorenia a spoznávania, pozitívny vzťah vyučujúceho k deťom, odstraňovanie zábran a vnútorná motivácia.

V tvorivom vyučovaní veľmi dôležitú rolu hrá sloboda, a to v takom zmysle, že deti musia mať istotu, že nebudú kritizované alebo zosmiešnené, ak sa v priebehu procesu tvorenia a rôznych cvičení v niečom pomýlia. Cvičenie, experimentovanie a produkovanie prirodzene obsahujú riziko chyby. Vyučovanie treba organizovať tak, aby sa každému dieťaťu zabezpečila sloboda spoznávania a tvorenia, čím sa vytvárajú podmienky pre väčšiu motiváciu a povzbudenie detí k tvorivým činnostiam.

Relevantnú úlohu vo výučbe tvorivého písania zohráva aj správanie vyučujúceho voči deťom. Ak pristupuje k dieťaťu s úctou a uznaním, ak je schopný všimnúť si a zdôrazniť jeho hodnoty, takýto prístup môže vo veľkej miere podporiť a osmeliť dieťa v tvorivom procese. Pochvala je veľmi dôležitá, lebo posúva deti dopredu. Aj tie ostýchavé a nesmelé deti sa týmto spôsobom uvoľnia a oslobodia, čo sa odrazí aj na ich tvorbe. Na druhej strane však, kritizovanie a posmievanie má deštruktívny vplyv, spôsobuje nechuť do práce a brzdí činnosť.

Od vyučujúceho sa očakáva, že bude tvorivý, flexibilný, schopný rýchlo a účinne reagovať pri hľadaniach rôznych riešení a problémov, tolerantný voči rôznym názorom, otvorený novotám a že bude schopný vytvárať priaznivú a kreatívnu atmosféru na hodinách.

Jedným z hlavných pozitív tvorivého písania je odstraňovanie zábran povedať alebo napísať slobodne svoje myšlienky a názory. Vyučujúci by mal akceptovať rôzne názory detí a rozmanité verzie riešenia.

Vnútorná motivácia detí k písaniu je často narušená neustálymi opravami pravopisných chýb alebo kritizovaním rukopisu. Aby sa deti mohli oslobodiť pri tvorbe a aby vznikli zaujímavé texty, vyučujúci by sa počas tvorby mal takejto kritike vyhnúť, lebo dieťa sa zablokuje a uzavrie pre ďalšiu tvorbu.

Pokiaľ si vyučujúci neosvojí tieto princípy, deti o písanie neprejavia záujem, a ak aj pre známku predsa len niečo napíšu, budú sa držať iba floskúl a ustálených automatizovaných slovných obratov. A to je škoda.

Aleksandra Vranić