Aleksandra Vranić

Čoraz viac sa pri výučbe kreatívneho písania stretávam s deťmi mladšieho školského veku, ktoré zbožňujú písať poéziu. Áno, deti mladšieho školského veku od 7 do 9 rokov.  Je pre mňa mimoriadnym potešením, keď sa pri tvorbe básničiek usmievajú.

Zo začiatku však to nemusí byť také jednoduché. Podnietiť ich môžeme ponúknutím prvými dvomi veršíkmi z poézie známych básnikov pre deti (napr. M. Hlušíková, Ľ. Feldek, M. Válek…). Dôležité je, aby básne boli deťom vtipné a neobyčajné. Vtedy sa deti veľmi ľahko vynájdu a prídu s niečím novým a dôvtipným. Samozrejme, podporujeme takto aj záujem o literatúru a tvorbu básnikov.

Pozrime sa na básničky môjho 8-ročného žiaka Michala Hullu:

Môj zubár

Ten môj zubár, huncút veľký,

vzal mi zuby, nechal dierky.

Odišiel som nahnevaný,

bez zubov i bez peňazí.

Možno to bol nápad zlý –

teraz som celý deravý.

Kino

Celý dvor si spomína,

sliepky šli raz do kina.

Do prvého radu si sadli,

lebo majú kino rady.

Sadol si k nim ujo bobor,

pozerať sa bude horor!

Deravý dom

Stojí, stojí, stojí dom,

čo za diery sú to v ňom?

Diery veľké ako myš,

či ich všetky uvidíš?

Diery sú veľké aj malé,

trošičku tak okázalé.

Bývajú tam štyri myšky,

susedia k nim nosia šišky.

Pozerajú do kozuba,

príbehov je celá hŕba.