Aleksandra Vranić
Čoraz viac sa pri výučbe kreatívneho písania stretávam s deťmi mladšieho školského veku, ktoré zbožňujú písať poéziu. Áno, deti mladšieho školského veku od 7 do 9 rokov. Je pre mňa mimoriadnym potešením, keď sa pri tvorbe básničiek usmievajú.
Zo začiatku však to nemusí byť také jednoduché. Podnietiť ich môžeme ponúknutím prvými dvomi veršíkmi z poézie známych básnikov pre deti (napr. M. Hlušíková, Ľ. Feldek, M. Válek…). Dôležité je, aby básne boli deťom vtipné a neobyčajné. Vtedy sa deti veľmi ľahko vynájdu a prídu s niečím novým a dôvtipným. Samozrejme, podporujeme takto aj záujem o literatúru a tvorbu básnikov.
Pozrime sa na básničky môjho 8-ročného žiaka Michala Hullu:
Môj zubár
Ten môj zubár, huncút veľký,
vzal mi zuby, nechal dierky.
Odišiel som nahnevaný,
bez zubov i bez peňazí.
Možno to bol nápad zlý –
teraz som celý deravý.
Kino
Celý dvor si spomína,
sliepky šli raz do kina.
Do prvého radu si sadli,
lebo majú kino rady.
Sadol si k nim ujo bobor,
pozerať sa bude horor!
Deravý dom
Stojí, stojí, stojí dom,
čo za diery sú to v ňom?
Diery veľké ako myš,
či ich všetky uvidíš?
Diery sú veľké aj malé,
trošičku tak okázalé.
Bývajú tam štyri myšky,
susedia k nim nosia šišky.
Pozerajú do kozuba,
príbehov je celá hŕba.