Aleksandra Vranić

Poznáte ľudovú rozprávku Sekerková polievka, všakže? Hladný vojak zaklope na dvere chamtivej stareny a poprosí ju o jedlo. Starena sa vyhovára, že nemá žiadne. Vojak navrhne, že jej ukáže, ako sa varí polievka zo sekery a obaja sa potom môžu z nej najesť. Vloží sekeru do hrnca s vodou a varí. Potom ochutná, akože „naozaj lahodná“, len ešte treba pridať cibuľu, potom zemiak, mrkvu a takto postupne mu všetko starena pridáva do hrnca, on zakaždým ochutná polievku a pochváli ju, až nakoniec vytiahne sekeru a polievku spolu zjedia. Aký má súvis táto rozprávka s tvorbou poézie?

Väčšina detí nikdy neskúšala písať básne a zdá sa im to priam nemožné. Preto, keď im navrhneme písanie poézie, stretneme sa s odmietavým postojom. V takomto prípade je vhodné ponúknuť prvú vetu, buď vašu vlastnú, alebo verš z básne nejakého básnika. Ďalšie verše vytvárajú deti (nezabudnime ich pri každom verši pochváliť a podporiť v pokračovaní) a tak postupne verš po verši vznikne celá báseň. Jedna strofa, druhá, tretia. Keď je báseň hotová, odstránime prvý verš a dieťa ho vymení za svoj vlastný. A tak si môžeme spolu s dieťaťom vychutnať čaro jeho vlastnej básne.

Príklad tvorby básničky na základe prvého verša Válkovej básne Žlna („Žlna píska pesničku“):

Vtáčik spieva pesničku,

tú pieseň má v malíčku.

Spieva si ju veľmi rada,

aj vtedy, keď hviezda padá.

Je prekrásna bez pomoci,

ani dlhá, ani krátka, hoci

veľmi smutná, veľmi sladká.

Spieva si ju vtáčik z chládka.

Vždy má na ňu náladu,

spieva ju na parádu.

Nôti si ju na javore,

pri susedovom dvore.

Neskôr však udialo sa,

že počasie pomiatlo sa.

V jeden daždivý deň,

blesk vyvrátil javorový peň.

Čo sa s vtáčikom teraz stane?

Čo, keď vietor prudko vanie?

Vtáčik chytro odletel,

kam mal ísť, to nevedel.

(S. Stankovič, 14 rokov)